Chaotické sprisahanie alebo kto je tu amatér

Autor: Ľubomír Galko | 18.10.2011 o 11:00 | (upravené 18.10.2011 o 12:05) Karma článku: 20,78 | Prečítané:  13106x

Neuveriteľné. Pár hodín stačilo k tomu, aby si "nezmieriteľní" nepriatelia padli do náručia, dohodli sa na podvode na daňových poplatníkoch Slovenskej republiky a pootvorili dvere k uvrhnutiu našej krajiny do ekonomického nevoľníctva. Necítim sa už dobre v tejto vláde. Povedal som to na kameru a stále to platí. To však neznamená, že dobrovoľne hodím ministerstvo, z ktorého sa nám po prvýkrát v histórii podarilo urobiť transparentný rezort, cez palubu a nechám ho počas najbližších piatich mesiacov do predčasných volieb napospas svojmu osudu.

Opakované hlasovanie o dočasnom eurovale po niekoľkých dňoch vo vláde aj parlamente po neúspešnom utorkovom hlasovaní o ňom je hanbou a pošliapaním demokracie a slušnej politiky.

Ako je možné, že v utorok nás unisono všetci z SDKÚ, KDH aj Mostu presviedčali, že hlasovanie je o eurovale a že dôvera vláde je samostatná - druhá časť otázky. Odpoveď je známa. Bolo to NIE pre euroval aj dôvere vlády. A teraz tvrdia, že to NIE platilo záväzne len pre hlasovanie o dôvere, ale už neplatilo záväzne pre euroval? Akoto, že zrazu mohlo byť po pár dňoch hlasovanie o eurovale, ale zázračne bez spoluotázky o dôvere vláde? Keď sme po pár dňoch zaevidovali odpoveď ÁNO za euroval, tak sa zabudlo na NIE spred pár dni? A keby by sa hypoteticky nanovo hlasovalo o dôvere vláde v samostatnej otázke a poslanci by vláde dôveru dali, tak aj toto by čarovným prútikom zrazu zmazalo NIE spred pár dni?

Nie, tu naozaj nešlo o euroval. Tu išlo o politickú hru zbaviť sa rivala - stranu SaS. Euroval bol prostriedok, nie cieľ. A odstránenie premiérky bol príjemný bonus k tomu.

Ako si vysvetliť nedočkavé delenie rezortov SaS našimi troma bývalými koaličnými partnermi ešte skôr, ako prezident republiky stihol zaujať stanovisko k vzniknutej situácii? Čo chce, alebo chcel riešiť Mikuláš Dzurinda a celá SDKÚ na rezorte obrany? Na rezorte, kde sú zbrojárske lobistické firmy nastúpené pri bráne a dobiedzajú denno-denne ako osy? Prečo tá nedočkavosť? Pamätáte si ešte na kauzu skupinka?

Nemám právo hodnotiť prácu iných ministrov a tobôž nie vlastnú. Nech ich zhodnotia voliči. Ivan Mikloš cez víkend v televíznej relácii brojil proti vzniku úradníckej vlády, keďže oboznámenie sa s rezortom trvá podľa neho ministrovi minimálne pol roka.  S tým v zásade súhlasím. Ale práve preto mám právo sa pýtať: To si Ivan Uhliarik popri svojom pôsobení na ministerstve zdravotníctva trúfne vniknúť do Mihálovho rezortu práce a sociálnych vecí skôr? A Rudolf Chmel do Krajcerovho ministerstva kultúry?

My sme túto vládu nepovalili. Povalili ju tí, čo nezmyselne spojili hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Premiérka alebo ten, kto ju na to naviedol za prísľub podpory v prezidentských voľbách. Spravili to napriek tomu, že vedeli, že my neotočíme o 180 stupňov a budeme hlasovať v súlade s našim presvedčením.

Spravili to bez toho, že by sa najprv dohodli s prezidentom o ďalšom postupe. Naopak, z jeho vyjadrení sa dnes dozvedáme, že postup mali odsúhlasený iný - demisiu premiérky. V takom prípade by však bol jasný ústavne jasný postup. Vláda by pokračovala, akurát by si SDKÚ, KDH a Most nemohli deliť ministerstvá po SaS. Spojenie s dôverou nám oznámili v pondelok večer - deň pred hlasovaním. Napriek tomu, že ráno nás premiérka ešte ubezpečovala, že tak nespraví...

Aké pohnútky viedli k tomuto  sprisahaniu, ktoré priviedlo našu krajinu do súčasných ústavných zmätkov? Ako môžu od nás očakávať, že si čo len na sekundu pomyslíme, že niektorí z nich dokážu teraz viesť dva rezorty súčasne?

Spojiť hlasovanie s dôverou, zbaviť sa nepohodlného koaličného partnera, zbaviť sa predsedu Národnej rady, vymenovať nového, dohodnúť sa s Ficom  na predčasných voľbách - toto všetko dokázali v priebehu pár hodín.

Dnes sú však títo starí harcovníci bezradní a chcú od nás podpisy na vymenovanie novej vlády s tým istým zložením (!).

A nielen to. V spoločnosti a médiách sa vedú absurdné úvahy o kresle podpredsedu NR SR pre nášho nominanta, o našej personálnej nominácii na riaditeľa NBÚ a dokonca o návrate odvolaného predsedu SaS do kresla predsedu NR SR (!). Za podporu vymenovanej "novej" vláde...

Kam sme sa to dostali, kam nás títo dobrodruhovia, bažiaci po moci v tomto svojom nedomyslenom komplote dostali?

Ak existuje ústavné riešenie, ako nás "odvolať" z vlády, čo už nemá dôveru, prosím, nech premiérka koná, ale nech naši bývalí koaliční partneri nepýtajú demisiu od nás. Osobne si však takéto riešenie vôbec neviem predstaviť, pretože tvrdím, že ja či Krajcer, sme teraz rovnako ministri bez "dôvery" ako Žitňanská, či Mikloš. A ak prezident odvolá celú vládu, čo by podľa ústavy mal, bude Miškov a Mihál rovnako odvolaný minister ako Jurzyca či Simon.

V parlamente pri hlasovaní som povedal, že nevymyslel ešte niekto také lepidlo, ktoré by nás prilepilo k ministerským stoličkám. Apeloval som tým na našich poslancov za SaS, aby nebrali pri hlasovaní do úvahy, že padne vláda a my tým pádom prídeme o ministerské kreslá a aby zahlasovali napriek tomu proti eurovalu. A som na nich hrdý za to, že ma počúvli. Aj keď niektorí vedeli, že budú musieť následne odísť z parlamentu.

No zdá sa, že to lepidlo predsa len existuje. Je ním amaterizmus našich bývalých koaličných partnerov, ktorí tento komplot zmanažovali práve takým spôsobom, že nás k tým stoličkám prilepili.

Uplynulé dni boli ťažké. Ja osobne som z nich však vyšiel posilnený. Posilnený o presvedčenie, že politika sa dá robiť aj čestne, aj s ideálmi. A že mám nielen v SaS, ale na celom Slovensku obrovské množstvo priateľov, ktorí to dokážu oceniť. Ktorí chcú aby práve takto vyzerala generačná výmena starých "bardov". Ktorí chcú, aby práve takto vyzerala nová politická kultúra.

 

Smutný príbeh Slovenska a červenomodrej koalície zrady. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?