reklama

Gorila II

Denník SME získal a zverejnil informácie o dokumentoch, na základe ktorých je možné vysloviť vážne podozrenie o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby (VSS) v období počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 - 2010, keď rezort obrany riadili smerácki nominanti František Kašický a Jaroslav Baška. Prinášam vám zopár faktov a zamyslení, ktoré snáď vnesú svetlo do tejto Gorily II. Čitateľov prosím o zhovievavosť, zákon o ochrane utajovaných skutočností musím a chcem dodržať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (99)

AKO TO CELÉ ZAČALO

Krátko po mojom nástupe na rezort obrany všetci začali „pýtať" peniaze. Sekcia medzinárodných vzťahov a vládnej legislatívy podľa slov riaditeľa sekcie nemala „na služobné cesty", úrad pre investície a akvizície zasa „na kávu pre dodávateľov pri uzatváraní zmlúv", vojaci „na cvičenie" atď.

Výnimkou neboli ani obe tajné služby. Prišiel za mnou riaditeľ VSS Roman Mikulec a pýtal peniaze - veľa peňazí. Tvrdil, že nemá autá, budovy... Vraj boli nejaké počas predchádzajúceho vedenia prevedené na Vojenské obranné spravodajstvo (VOS), nejakých sa služba zbavila. Lenže peniaze pýtal aj Pavol Brychta, riaditeľ VOS. Tvrdil tiež, že autá na VOS nemá. A okrem toho bolo vraj abnormálne množstvo finančných prostriedkov v predchádzajúcom období vydaných na ...- to teraz nie je podstatné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nevidel som dôvod zvyšovať rozpočet jednej či druhej služby a trval som na tom, aby peniaze „našli", keď aj tí pred nimi vedeli s porovnateľnými rozpočtami vyjsť. Netrvalo dlho a riaditeľ VSS prišiel zas spolu s plukovníkom Vladimírom Suchodolinským, o ktorom bude ešte v článku reč. Informovali ma o získaní informácii o vážnych podozreniach, týkajúcich sa nezákonných prevodov hnuteľného aj nehnuteľného majetku VSS. Spýtali sa, či majú preveriť a zadokumentovať tieto informácie a či budem za nimi stáť.

Môj pokyn bol jednoznačný. Rovnaký, ako vo všetkých prípadoch korupcie, podvodu alebo iného podobného protiprávneho konania. Pokračovať v získavaní informácii, zadokumentovať celý prípad a po zadokumentovaní v prípade, že sa potvrdia, odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. Presne tak, ako to ukladá zákon. Na tomto prípade ďalej spolupracovali obe služby - VSS i VOS. Povedal som im, že majú moju plnú podporu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

PRED DOKONČENÍM

Na prípade sa pracovalo celý rok 2011. Niekedy na jeseň som bol informovaný o priebežných zisteniach - prípad bol pred finále. Informácie, ktoré dôstojníci postupne získali, pokladali za také závažné, že ma požiadali o sprostredkovanie stretnutia buď s ministrom vnútra Danielom Lipšicom alebo premiérkou Radičovou. Dôvody, pre ktoré žiadali o stretnutie „tak vysoko" a nechceli komunikovať s políciou zvyčajným spôsobom, boli podľa ich popisu relevantné. Akceptoval som ich a toto sprostredkovanie som im prisľúbil.

Skôr ako som sa stihol vo vyvrcholení tejto kauzy viac zaangažovať, vypukol komplot „odpočúvanie novinárov" a do 48 hodín prišlo k odobratiu môjho poverenia viesť rezort obrany. Následne sa porúčal z VOS aj riaditeľ VOS Brychta a neskôr aj riaditeľ VSS Mikulec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nezapamätáte si 8 strán textu, obzvlášť, keď už uplynuli od tej doby dva roky. Faktom ale je, že dokument, ktorý som na Výbore pre kontrolu VS videl, obsahuje niektoré skutočnosti, o ktorých som bol informovaný na sklonku môjho pôsobenia na MO. A prílohy k tomuto dokumentu vykazujú známky pravosti formulárov a listín, ktoré sa vo VS používajú.

Faktom je aj to, že sa mi napriek tej expresnému odvolaniu podarilo zorganizovať stretnutie premiérky s oboma riaditeľmi služieb a táto prisľúbila konať. Použil som na to známu výzvu cez média „premiérka nemala záujem o korupciu na najvyšších miestach" a ona mi cez médiá odpovedala „pán exminister si môže oddýchnuť a pokojne spať, proces je spustený". Toto mi potvrdila aj v ústnom rozhovore, keď odo mňa v piatok 25.11.2011 preberala rezort. Potvrdila, že hovorila s oboma riaditeľmi a vec bude došetrená a odovzdaná orgánom, činným v trestnom konaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

PRVÁ CHYBA IVETY RADIČOVEJ

Podľa vyjadrení Ivety Radičovej prišlo po mojom odchode z rezortu k stretnutiu Lipšic - Mikulec. Roman Mikulec súhrnnú správu Danielovi Lipšicovi ako ministrovi vnútra však neodovzdal, ale len ukázal s odôvodnením, že podľa právnej analýzy, ktorou disponuje, je správa napísaná formou, ktorá nemôže byť poskytnutá pre účely trestného oznámenia. Neodovzdal mu ju ani na opakované výzvy a rozkazy Ivety Radičovej a správu skartoval. Za toto bol Ivetou Radičovou disciplinárne potrestaný a onedlho bol odvolaný z pozície riaditeľa VSS.

Chápem, že ak právnici z VSS dali Romanovi Mikulcovi stanovisko o „nemožnosti" túto konkrétnu správu poskytnúť pre účely trestného oznámenia a potvrdili mu, že by jeho poskytnutím porušil zákon o Vojenskom spravodajstve (VS), tak sa týmto odporúčaním aj riadil. Nedokážem zaujať stanovisko, či bolo správne z jeho strany, že danú správu nielenže Danielovi Lipšicovi neposkytol, ale ju navyše aj skartoval. Ak obsahovala niektoré skutočnosti, ktoré bolo potrebné ešte preveriť a forma, akou bola napísaná, by mohla spôsobiť stíhanie jeho samotného za ohováranie, pretože už „bol na odchode" a s dokumentom sa mohlo manipulovať, možno to chápať. Ťažko je dnes odhadnúť ten tlak, ktorému bol vtedy zrejme vystavený.

Chybu však spravila premiérka. Mala zabezpečiť, aby bola správa uvedená „do formy", ktorá by bola pre účely trestného oznámenia akceptovateľná (ak to odmietal alebo nemohol spraviť Roman Mikulec, mohol to spraviť Vladimír Suchodolinský - ten si ju potom, ako bola skartovaná, trúfa zrekonštruovať dokonca ešte aj dnes). Ak by sa toto vtedy udialo, dnes mohla tak byť situácia úplne iná.

DRUHÁ CHYBA IVETY RADIČOVEJ

Iveta Radičová poverila vtedajšiu svoju novú pravú ruku - Roberta Tibenského - aby „zvyšok" dokumentov použil a zabezpečil trestné oznámenie (TO) na generálnej prokuratúre (GP). Tu spravila Iveta Radičová druhú chybu. Mala dať TO buď sama, alebo si mala splnenie svojho rozkazu preveriť. Dnes sa totiž rozchádzajú ich tvrdenia. Zatiaľ čo Iveta Radičová tvrdí, že poverila Tibenského podať trestné oznámenie, ten tvrdí, že poskytol spis na preverenie, „či sa nejednalo o protiprávne konanie". Neskôr dokonca vyplávalo na povrch z vyjadrenia GP, že ho poskytol ako materiál k úplne inému prípadu. Je pochopiteľné, že GP spis vrátila, ak bol pre ňu v danom prípade nepoužiteľný. Názor na to, kto koho podviedol, alebo zaviedol, nech si spraví čitateľ sám.

TRETIA CHYBA IVETY RADIČOVEJ

Iveta Radičová mala zabezpečiť, aby sa v preverovaní tunelovania na VSS naďalej pokračovalo aj po odvolaní Romana Mikulca a neskôr mala o celej veci podrobne informovať Martina Glváča, keď mu odovzdávala rezort. Dnes tvrdí, že mu len povedala, že beží niekoľko trestných podaní bez bližších podrobností, a to je málo. Ak by ho informovala podrobne, podstatne by jemu aj „tajným" zúžila možnosť vec ututlať a ututlávať. Vtedy aj dnes.

PREČO SME IVETA RADIČOVÁ AJ JA MLČALI

Každopádne, spis bol vrátený z GP na VSS. V tom čase už Iveta Radičová na rezorte nebola. Informáciu o tomto nemala ani ona ani ja a toto je kľúčové, prečo sme až doteraz, pokiaľ sa nezjavil článok v SME, o celej situácii mlčali. Iveta Radičová aj ja sme sa správali úplne prirodzene, pretože sme obidvaja boli v tom, že vec je odovzdaná orgánom činným v trestnom konaní a ani jeden z nás nechcel mariť vyšetrovanie. Navyše sme obaja viazaní zákonom o ochrane utajovaných skutočností.

PRVÉ PODOZRENIE, SMERUJÚCE KU GLVÁČOVI - PRVÁ LOŽ

Dokumenty neboli na GP zaslané z iniciatívy VSS, ale naopak - GP si ich sama vyžiadala k inému prípadu (vyhlásenie GP) a vrátila ich naspäť. V tom čase viedol už rezort obrany Martin Glváč. Ťažko si predstaviť, že by ho vtedajší riaditeľ VSS o tomto neinformoval. Všetky tvrdenia ministra Glváča, že o žiadnom podozrení z tunelovania VSS doteraz nevedel, sú lživé, aj keby ho hneď Robert Tibenský neinformoval (ukážem neskôr).

DRUHÉ PODOZRENIE, SMERUJÚCE KU GLVÁČOVI - DRUHÁ LOŽ

Potom, ako v denníku SME vyšiel článok o tunelovaní VSS, minister Glváč sa veľmi chaoticky vyjadroval o svojich vedomostiach o skartácii dokumentu, ktorú nariadil a dal vykonať vtedajší riaditeľ VSS Mikulec. Najprv tvrdil, že o nej vôbec nevedel a keď si následne uvedomil, že o tejto skartácii hovoril už na svojej tlačovej besede 13.12.2012 - vtedy prvýkrát informoval média o úniku inkriminovaného dokumentu o rozkrádaní vo VSS - opravil sa a tvrdil, že sa o nej dozvedel „niekoľko týždňov pred touto tlačovou besedou". Teda niekoľko týždňov pred 13.12.2012.

TRETIE PODOZRENIE, SMERUJÚCE KU GLVÁČOVI - TRETIA LOŽ

Ako som spomenul vyššie, za nesplnenie rozkazu odovzdať správu ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi a za skartáciu bol Roman Mikulec, bývalý riaditeľ VSS, disciplinárne potrestaný vtedajšou Ivetou Radičovou. Aj o tejto skutočnosti sa mal Martin Glváč dozvedieť podľa jeho slov až niekedy pred decembrovou tlačovou besedou spolu s informáciami o skartácii.

ŠTVRTÉ PODOZRENIE, SMERUJÚCE KU GLVÁČOVI - ŠTVRTÁ LOŽ

Minister Glváč navyše tvrdil, že aj keď sa o skartácii dozvedel (niekoľko týždňov pred 13.12.2012), stále nevedel, čo bolo obsahom skartácie, či celý spis alebo len časť, či len nejaký čiastkový dokument. Vraj nevedel, ani čo to vlastne bol za dokument. A údajne nevedel, ani prečo vlastne k skartácii došlo. A nemal vraj ani vedomosti o tom, či ešte niečo na VSS v papierovej alebo elektronickej podobe, týkajúce sa skartovaného dokumentu, zostalo.

PIATE PODOZRENIE, SMERUJÚCE KU GLVÁČOVI - PIATA LOŽ

Minster Glváč obvinil vtedajšieho riaditeľa VSS so zakrývania stôp - „ veď to bol nominant predchádzajúcej vlády a skartoval to 13.3.2012 - teda tri dni po voľbách. Rozmýšľajte - aby zahladil stopy." To bolo jeho doslovné vyjadrenie

ŠIESTE PODOZRENIE, SMERUJÚCE KU GLVÁČOVI - ŠIESTA LOŽ

Minister Glváč tvrdil, že nemal dôvod nevymenovať bývalého riaditeľa VOS Ľubomíra Skuhru za riaditeľa zlúčeného VS v januári 2013 a bývalého riaditeľa VSS Šeba ako vojenského pridelenca v Číne, lebo nevedel, že sú podozriví z trestnej činnosti.

Z týchto šiestich lží ministra Glváča usvedčujú dva dokumenty - disciplinárny rozkaz, ktorým Iveta Radičová písomne pokarhala Romana Mikulca a rozhodnutie o zrušení tohto disciplinárneho rozkazu. S obidvomi bol Martin Glváč oboznámený.

V disciplinárnom rozkaze z 28.marca 2012 sú uvedené aj tieto informácie:

Skartácia bola nariadená 1.3.2012 a vykonaná 2.3.2012, teda 8 dní pred voľbami - vyvrátené klamstvo Martina Glváča, ktorý tvrdil, že to bolo po voľbách.

Skartovaný dokument vraj obsahoval skutočnosti z „nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia VSS - vyvrátené klamstvo Martina Glváča, ktorý tvrdil, že nevedel, čo skartovaný materiál obsahoval.

V rozhodnutí o zrušení disciplinárneho rozhodnutia zo 4.júna 2012 sú uvedené aj nasledujúce informácie :

Že šlo iba o internú informáciu VSS, ktorá obsahovala aj neoverené informácie, na ktorých preverovaní sa ešte pracovalo a skartovaný bol iba sprievodný list a jedna príloha, obsahujúca zhrnutie. Toto zhrnutie obsahovalo 8 listov, ostané dokumenty zostali na VSS (mimochodom, do SME prišiel dokument, skladajúci sa zo 134 listov) - vyvrátené ďalšie klamstvo Martina Glváča, ktorý tvrdil, že nevie, čo ešte niečo na VSS v papierovej forme zostalo.

Že sa materiál týkal protiprávnej činnosti bývalého vedenia VOS a VSS, ktoré odišlo z funkcii v roku 2010 - vyvrátené klamstvo Martina Glváča. Ten totiž tvrdil, že nemal dôvod nevymenovať na vysoké posty Ľubomíra Skuhru a Juraja Šeba, ktorí šéfovali VOS resp. VSS práve v období 2006 - 2010.

Rozhodnutie o zrušení disciplinárneho rozkazu podpísal sám Martin Glváč !!!

Toto rozhodnutie je tak podrobne popísané, že ten, kto ho podpísal, sa musel dopodrobna oboznámiť úplne so všetkým. Čo bolo skartované, kedy sa to udialo, že to bolo iba pár hárkov (1+8 listov) papiera, ktoré obsahovali to najmenej podstatné, resp. nie listinné dôkazy typu kúpna zmluva, listy vlastníctva, atď.

Taktiež ten, kto toto rozhodnutie podpísal, vedel, že vec sa vyšetruje ďalej, resp. mala by sa vyšetrovať ďalej. Mal vedieť, že na VSS sú stále svedkovia, zachytené výpovede, sústredené a vyhodnocované informácie, analýzy.

Minister Glváč mal vedieť a zrejme vedel všetko. Takmer rok - dlhých 11 mesiacov až doteraz prešlo od dátumu 4.6.2012, odkedy minister Glváč podpísal rozhodnutie o zrušení disciplinárneho rozkazu a bol tak oboznámený so všetkým, ale Martin Glváč nespravil za rok v tejto veci nič. Neobnovil vyšetrovanie, nezaistil zostávajúce dokumenty, elektronické dáta. Niečo ale predsa len spravil. Napriek tomu, že musel vedieť, že bývalý riaditeľ VOS Ľubomír Skuhra je podozrivý z trestného činu, miesto toho, aby tieto podozrenia prešetril, v januári 2013 ho vymenoval za riaditeľa oboch spojených tajných služieb. Toto nie je Sicília. Toto je Ficília.

Niekoľkokrát som vyzýval ministra Glváča, aby v záujme aspoň akej - takej objektivity vyšetrenia tohto škandálu okamžite postavil riaditeľa VS Skuhru mimo službu. Argumentoval som príkladom z akejkoľvek inej sekcie na MO, z akéhokoľvek iného zamestnania, kde ak by bol nejaký šéf inštitúcie, oddelenia, odboru a podobne, podozrivý zo spáchania trestného činu, sám by chcel, aby ho očistili dôveryhodní, nezávislí ľudia. Sám by trval na tom, aby bol postavený bokom. Sám by trval na tom, aby nevyšetroval sám seba. Ak by bol, samozrejme, nevinný.

Martin Glváč odmietal a upäto riaditeľa VS držal a dodnes drží vo funkcii. Na osobitnom kontrolnom výbore pre činnosť VS som preto navrhol, aby sme ho o to požiadali, alebo mu to aspoň odporučili uznesením. Neprešlo - Smeráci ho zablokovali.

SIEDME PODOZRENIE, SMERUJÚCE KU GLVÁČOVI - SIEDMA LOŽ

Martin Glváč na ďalšej tlačovej besede vyhlásil, že VOS vyšetrovalo toto rozkrádanie a existoval k tomu len jeden spis, ktorý bol ukončený v apríli 2011. Toto potvrdil opätovne na výbore aj súčasný riaditeľ VS Skuhra Predmetný spis aj priniesli na výbor. Zároveň uviedli, že žiadne iné takéto spisy sa na VOS nikdy nenachádzali, nenachádzajú, teda neboli ani skartované.

Avšak v čase, keď ma bleskovo odpratali z rezortu, podľa informácii, ktoré som mal, bolo na VOS viac spisov, živých prípadov, ktoré zadokumentovávali rozkrádanie tajných služieb v rokoch 2006 a 2010 a v ktorých figurovali ako podozriví vrcholoví predstavitelia VOS a VSS z tých čias. Vtedy viedol MO smerácky nominant Jaroslav Baška.

KORUNNÝ SVEDOK SUCHODOLINSKÝ

Ťažkú ranu „glváčovcom" zasadil autor samotnej správy, plukovník v zálohe Vladimír Suchodlinský, bývalý zástupca riaditeľa VSS z čias môjho ministrovania, ktorý sa prihlásil a chcel vystupovať pred poslancami kontrolného výboru. V Smere nastala panika. Vladimír Suchodolinský prišiel v deň konania výboru do parlamentu a... Martin Glváč na výbore povedal veľavravnú vetu: „Aj my máme svedka...". Neviem, síce, kto je „vy", ale veľmi dobre si viem predstaviť, kto sú „my" v glváčovskom poňatí.

Smerácki poslanci zabránili Vladimírovi Suchodolinskému vystúpiť na výbore, lebo minister Glváč potreboval získať čas, ale nezabránili mu vystúpiť pred médiami. A bez toho, aby porušil zákon o utajovaných skutočnostiach, povedal toho viac než dosť. Nielen prakticky potvrdil všetky skutočnosti, ktoré popisujem vyššie (ako na tunel vo VSS počas môjho ministrovania prišli, ako sme postupovali atď.), ale uviedol aj nové, mimoriadne závažné skutočnosti.

Napríklad aj to, že ponúkol po skartácii už po zmene vlády vtedajšiemu riaditeľovi VSS rekonštrukciu dokumentu - odozva nebola podľa jeho slov žiadna. To už začalo byť pre niekoho mimoriadne nepríjemné. A začali sa rodiť chyby. Robert Tibenský aj Ľubomír Skuhra, na prvej tlačovej besede tvrdili, že nič nevedeli. Po vystúpení Vladimíra Suchodolinského Tibenský už tvrdil, že mu poskytol plnú súčinnosť pri vyšetrovaní. Taktiež uviedol, že nariadil plukovníkovi Suchodolinskému spracovať hodnotiacu správu k uvedenej kauze a ten v nej neuviedol nič okrem falšovania podpisu. Logická otázka bola - k akej kauze mal Vladimír Suchodolinský uviesť hodnotiacu správu a čo mal vlastne vyšetrovať, keď vraj žiadna kauza neexistovala a nikto o ničom nevedel?

Pravda je taká, že plukovník Suchodolinský nič uviesť ani nemohol, lebo bol predvolaný vypovedať ako svedok v úplne inom prípade (údajné ohováranie zo strany Romana Mikulca) a aj hodnotiacu správu spracovával k tomuto inému prípadu, a nie k tunelovaniu VSS a VOS).

Tieto vyjadrenia všetkých zúčastnených, ktoré si jasne odporovali, v každej normálnej mysli evokujú záver, že dôstojníci o všetkom vedeli, ale nekonali a teraz účelovo klamú. Zároveň to bola posledná šanca Martina Glváča dištancovať sa od tejto rozkrádačky, dať od nej ruky preč. Postavenie oboch podozrivých mimo službu a nezávislé vyšetrovanie by bolo logickým krokom, ak by chcel dokázať, že s tým nemá nič spoločné a nechce nič kryť.

JEDNÁ ÚSMEVNÁ PRÍHODA V TEJTO TRAGÉDII

Potom ako vystúpil na scénu plukovník Suchodolinský, smeráci sa pokúsili o nevídanú a zúfalú akciu. Chceli presvedčiť verejnosť prostredníctvo médií, že som o tunelovaní vo VSS počas môjho ministrovania vedel a nekonal som. Na tlačovú besedu nastúpilo 9 (!) poslancov za stranu Smer, z toho 6 členov výboru pre kontrolu činnosti VS. Tlačová beseda však pre nich dopadla katastrofálne.

Najprv im nešiel pri projekcii obraz, potom zvuk, nakoniec nevedeli video zastaviť, takže bežala cca 8x jedna slučka. Na prvú otázku novinára, či som vedel o tunelovaní, Vladimír Suchodolinský odpovedal: „Pána Galka sme o tomto podozrení informovali. On nariadil vyšetrovanie a my sme sa do toho pustili." Smeráci vo videu druhú vetu vystrihli. Na druhú otázku novinára, či som bol potom ešte informovaný, Vladimir Suchodolinský odpovedal : „Bod po bode som s ním prešiel moju správu. Len ústne samotnú správu, dokumenty v rukách nemal." Aj z tohto vyjadrenia smeráci druhú vetu odstrihli.

Na prvú otázku novinárky, ktorá ich upozornila, že práve ja som bol ten, čo nariadil vyšetrovanie, zareagoval smerák Lebocký arogantne. Po druhej od redaktora, ktorý im vyčítal, že mali Suchodolinského na výbore a nepustili ho dovnútra, ale teraz púšťajú video s jeho odpoveďami pre novinárov, už smeráci nevydržali a zbabelo z miestnosti ušli.

Za túto nevydarenú „akciu" smeráci utŕžili množstvo posmeškov na internete a novinári im to patrične vo svojich reportážach spočítali.

ZÁSADNÝ OBRAT GLVÁČA - FAKTICKÉ POLITICKÉ PRIKRYTIE KAUZY

V piatok na mimoriadnej tlačovej besede Martin Glváč označil celú správu za mediálnu kačicu, kompilát faktov, zavádzajúcich informácií aj účelových a nepravdivých hodnotiacich úsudkov. Niekoľko objektov vraj „je stále v systéme VS", niekoľko bolo legálne predaných (dva prevody boli vraj dokonca dotiahnuté už za môjho pôsobenia na rezorte v roku 2010, aj keď začali v roku 2008) a jeden prípad je vraj úplne vymyslený. Účelovo bolo vraj vytiahnutých 43 listov z 2.000 dokumentov.

V rozpore so všetkými jeho dovtedajšími vyhláseniami o vyšetrovaní v troch rovinách - v gescii inšpekcie MO, GP a parlamentného výboru - Martin Glváč nečakal na výsledky šetrenia, napr. na špeciálnej prokuratúre alebo v našom výbore a ortieľ vyriekol sám. A zaklincoval to tým, že už sa k ničomu v tejto kauze vyjadrovať pre médiá nebude. Odmietol komentovať aj chúlostivé fotografie svojich dôstojníkov z dovolenky v Benine pri stole s blízkym spolupracovníkom Jána Slotu.

Na poslednej tlačovej besede pôsobil Martin Glváč na rozdiel od svojich predchádzajúcich vystúpení uvoľnene a rozhodne (nie tak celkom už Skuhra a Tibenský - tí boli zjavne suverénni menej). Otázkou je, či jeho rozhodnosť a uvoľnenosť vyplývala z toho, že pochopil, že všetky stopy sú už riadne pozametané alebo naozaj naivne uveril dôstojníkom okolo seba, ktorí sa „samovyšetrovali", prípadne iným úradníkom, že „nič nebolo". Určite tých 2.000 dokumentov a k nim súvisiace množstvo ďalších listín totiž nepreštudoval sám. Neviem, ktorá možnosť je horšia. Každopádne v jednom aj druhom prípade, tento megaškandál politicky prikryl.

ÚTOK NA ODVÁŽLIVCOV

Minister obrany Glváč zároveň ohlásil frontálny útok na pôvodcov „všetkého zla" - bývalého riaditeľa VSS Romana Mikulca, jeho zástupcu Vladimíra Suchodolinského a mňa ako exministra obrany. Títo traja sa podieľali podľa jeho vyhlásenia na vytvorení správy „so zlým úmyslom", manipulovali s vyšetrovaním a podobne.

Za seba môžem povedať, že mne tento smerácky panáčik strach nenaženie.


AKO ĎALEJ

Kauza nekončí s tým, že sa Martin Glváč postaví s plechovou tvárou na tlačovku, povie, že „nič nebolo" a zdrhne. Osobne sa budem naďalej tomuto prípadu venovať a pravidelne prostredníctvom médií informovať verejnosť.

Navyše dnes začnem so zberom podpisov poslancov NR SR pod návrh na odvolanie Martina Glváča z funkcie ministra obrany. Nepôjde to jednoducho, prakticky všetci opoziční kolegovia, snáď s výnimkou niektorých poslancov z OĽaNO, zaujali vyčkávací postoj. Preto si ani nedávam žiaden termín. Koniec - koncov, 83 Kolesíkov Glváča vo funkcii zabetónuje, aj keby som tých 30 podpisov zohnal. Ide mi skôr o symboliku, lebo dnes si myslím, že Martin Glváč nielenže kryje zločin, ale neospravedlniteľným spôsobom zastrašuje všetkých čestných dôstojníkov, ktorí by sa chceli podieľať na rozpletení tohto škandalózneho prípadu. To je mimoriadne obludné.

ZÁVER - OSOBNÉ ZAMYSLENIE

Je príznačné, že k rozkrádaniu vo VSS malo dochádzať za ministra Jaroslava Bašku, nominanta Smeru. Ministerstvo obrany za jeho vedenia bolo príkladom pre všetkých tunelárov v ostatných zložkách rezortu. To sú tie nezmyselné a trestuhodné nákupy motorových člnov bez motorov, projekt vojaka 21. storočia, modernizácia vrtuľníkov po životnosti.

Je tragédiou Slovenska, že sa so Smerom do rezortu obrany vrátili aj temné vzťahy, pocit beztrestnosti a, samozrejme, ľudia, ktorí by ho mali obchádzať zo vzdialenosti 20 kilometrov, aby niečo z neho nezmizlo.

Je neprijateľné a absurdné, aby post ministra obrany a šéfa VS zastávali v tejto situácii ľudia, ktorí sú podozriví zo spáchania závažných trestných činov.

Počínanie ministra obrany Glváča, predsedu vlády Fica a prezidenta Gašparoviča je dokonalou ukážkou toho, prečo Slovensko nie je právnym štátom. Nie preto, že sudcom chýbajú asistenti, ale preto, že na Slovensku sa s politickým krytím z najvyšších miest rozkráda verejný majetok v prostredí totálnej beztrestnosti.

Je to škandál o zneužívaní moci; škandál, ktorý spochybňuje Slovensko ako dôveryhodného člena NATO. Hodí sa na neho výraz vlastizrada. Veď aké iné označenie by si zaslúžili tí, ktorí pod rúškom obrany a ochrany záujmov štátu, rozkrádajú jeho majetok.

Toto je Gorila II.

Ľubomír Galko

Ľubomír Galko

Bloger 
  • Počet článkov:  177
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Exminister obrany a bývalý poslanec NR SR. Mojim tvrdým bojom proti korupcii som sa stal vážnym problémom a nepriateľom pre mnoho nečestných ľudí, vrátane politikov, naprieč celého politického spektra, ktorí sa snažili parazitovať na systéme. Nikdy mi nešlo o koryto, ale pokiaľ bude možnosť, budem stále ťať do živého a odkrývať zlodejiny. Pretože si myslím, že to stále má zmysel. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu