Boj za slobodu je permanentný. Ak poľavíme, kúsok po kúsku ju strácame. Tak osobnú, ako aj ekonomickú. Napríklad policajti strieľajú po našich deťoch v aute, lebo si nezistili, že to auto už pred niekoľkými rokmi zmenilo majiteľa. Potom, ako to auto zastavia, navyše jedno z tých detí, dievča, ponižujú, nútia ho vyzliekať sa v aute pred viacerými mužmi policajtmi napriek tomu, že už vedia, že ide o omyl. A keď sa rodičia tých detí sťažujú, inšpekcia to „vyšetrí" a zistí, že všetko bolo OK. A vládna moc to posvätí. Alebo vám ako podnikateľovi „nakladajú" ďalšie a ďalšie povinnosti, vyplňovanie formulárov, nové platby, zvyšujú vám dane a okliešťujú vašu ekonomickú slobodu stále viac a viac. Tých príkladov by sa dalo použiť veľké množstvo.
Čo si dovolím tvrdiť, je to, že v čase, keď vládnu Slovensku postkomunisti a postsocialisti typu Mečiar a Fico, sú útoky na osobné aj ekonomické slobody významné citeľnejšie ako inokedy. Vtedy je tolerancia vládnej moci voči vyčíňaniu represívnych zložiek (polície) výrazne väčšia, a preto si tieto voči civilnému obyvateľstvu aj fakticky viac dovoľujú.
Sloboda teda nie je automatická a treba za ňu neustále bojovať.
Preto sme sa v SaS rozhodli zapojiť do tohto permanentného ťaženia za slobodu aj nestraníkov. Ľudí, ktorí nechcú byť pre rôzne dôvody členmi politických strán, ale zároveň chcú aktívne ovplyvňovať veci verejné.
Plní očakávania sme začiatkom septembra štartovali našu mesačnú „SaS túru" stretnutí s ľuďmi vo viac ako dvoch desiatkach miest Slovenska . Nič sme nesľubovali, hlavne počúvali. A diskutovali. O tom, že SaS je jedinou spoľahlivou opozíciou voči vládnej arogancii, ktorá sa tým, že oklamala občanov, chopila moci. O rodinkárstve na ministerstvách, o smeráckych zlodejinách v SPP, o tunelovaní tajných služieb počas prvej Ficovej vlády a krytí tohto zločinu počas terajšej, o ekonomickej vlastizrade v podaní posielania našich spoločných miliónov do Grécka a aj o tak smutných veciach, ako je úmrtie mladej ženy po dopravnej nehode, ku ktorej nemohol priletieť záchranársky vrtuľník, keďže vládni úradníci nedokázali načas zmanažovať licenciu.
A o mnohých ďalších veciach, ktoré sú amorálne a treba ich pravdivo pomenovať a zastaviť.
Myslíme si, že máme presvedčivú legitimáciu hovoriť o týchto veciach priamo, bez hanby, pretože so Smerom napríklad nejdeme do žiadnej koalície v nejakom kraji pri voľbách do VÚC. Taktiež s ním neuzatvárame pokútne parlamentné dohody typu : „my vám - vy nám". Navyše nemáme za sebou žiaden korupčný škandál, ktorý by nás kompromitoval Nemusíme teda robiť opozičnú prácu len naoko, ale môžeme ju robiť naplno.
Faktom je, že ľudia na Slovensku majú jednofarebnej vlády Smeru doslova po krk. Faktom je, že sú oprávnene nahnevaní. A faktom je, že si postupne väčší a väčší počet z nich praje zmenu. Na túto zmenu existuje spoločenská objednávka. Tak sme to cítili na cestách po Slovensku.
SaS sa pokúsi v nasledujúcom období získať pre túto spoločenskú zmenu maximum občanov. Budeme predkladať riešenia pre lepší život. Nielen ekonomické (aj keď hlavne tie), ale aj tie s ľudsko-právnym a sociálnym rozmerom. Tak, aby nielen ekonomické, ale ani osobné slobody ľudí na Slovenska neboli ohrozené.
A ešte jedna vec nás mimoriadne potešila. Náš nový inštitút „Priateľ slobody" - s ktorým sme po Slovensku cestovali a predstavovali ho ako možnosť vtiahnuť do politiky aj nestraníkov, sa stretol s veľkým ohlasom. Spontánne sa Priateľmi slobody stali viac ako dve stovky občanov a stále pribúdajú ďalší. Niektorí z nich sa budú spolupodieľať na našom programe, na našich návrhoch zákonov, niektorí z nich budú za nás kandidovať do komunálnych aj parlamentných volieb. Všetkých budeme pravidelne informovať o našich aktivitách, o našej práci. Spoločne sa budeme snažiť zlepšiť život všetkým slušným občanom Slovenska. Presné informácie o inštitúte „Priateľ slobody" sú na našej stránke www.strana-sas.sk a každému z vás, ktorí sa k nám ako nestraníci pridáte aj v budúcnosti, sa veľmi potešíme.