Až mi srdce zaplesalo, keď som si v utorok otvoril Schutzov nový komentár, kde dotyčný a podľa mňa oprávnene „dusil“ Fígeľa a Bugára za to, že sa Matoviča pri razii na jeho firmu po „anonymnom“ udaní ani len trocha nezastali, alebo aspoň nenadvihli nad počínaním Kaliňákových policajných kománd obočie. Neprajník by na tomto mieste podotkol, že oproti Figeľovi a Bugárovi, ktorým Schutz nakladal zľava i sprava, Radoslava Procházku ušetril. Vo svojej kanonáde ho spomenul len raz, na záver komentára, a to už vlastne bolo po nej. Neprajník by si to vysvetlil tým, že dvorný komentátor denníka SME šéfa Siete jednoducho žerie. Do politickej gastronómie však nechcem ísť.
Každopádne, už som sa pri čítaní článku tešil na časť, kde sa bude písať o tom, že jediná strana, ktorá reagovala, bola strana SaS . Naše vyhlásenie sme poslali do všetkých médií vrátane SME. Konečne, konečne nás pán Schutz pochváli alebo aspoň spomenie v pozitívnom svetle, historická chvíľa to bude! Žiaľ, tešil som sa predčasne. Žiadna chvála a ani zmienka o tom, že ak sa nepotvrdia podozrenia z krátenia dane v spravodlivom trestnom procese, strana SaS považujeme situáciu okolo Regionpressu za ďalšie zneužitie polície v politickom zápase, za poľutovaniahodný pokus o kompromitáciu opozičného politika, za zastrašovanie všetkých, ktorí aktívne oponujú vláde Roberta Fica.
Špekulovať nad tým, či o našom vyhlásení komentátor nevedel alebo ho zámerne odignoroval, mi neprislúcha. Radšej sme do SME poslali naše stanovisko ešte aj na druhý deň v nádeji, že ho spomenú. Nespomenuli.
Na tomto mieste ešte skromne dodávam, že Matoviča som sa popri Lipšicovi ako jediný politik zastal aj ja osobne v komentári v Denníku n, ktorý ho mal celý deň na titulke. Web svojich bývalých kolegov Peter Schutz pravidelne zrejme nenavštevuje, čo sa dá pochopiť.
Na ďalší deň vyšiel v SME článok o poslancoch EP a ich asistentoch. Z informácii, ktoré niektorí poskytli, vyšli zaujímavé veci. Monika Beňová zo Smeru rozdeľuje sumu, vyhradenú na asistentov a kancelárie (cca 21.000 eur) medzi dve asistentky, z nich jedna je exmanželka ministra obrany Glváča, tá, citujem, „dostáva o čosi viac“, lebo ju Monika Beňová pozná dlhšie. To, že Martin Glváč, Fedor Flašík a Monika Beňová sú dlhoroční priatelia, je všeobecne známy fakt. V článku sa ešte písalo o asistentoch europoslanca Maňku, Kukana a Jany Žitňanskej. Tá má napríklad za asistenta podpredsedu hnutia NOVA Marcela Klimeka. Richard Sulík evidentne odpovedal najpoctivejšie. Má jedenásť asistentov, každý mu zabezpečuje inú prácu, sumu, ktorú Monika Beňová delí medzi dve asistentky, tak rozdeľuje medzi jedenásť ľudí. Zo skúsenosti viem povedať, že väčší tím asistentov môže poslancovi vyhovovať viac ako jeden – dvaja multifunkční asistenti (sám ich mám v NR SR, kde sa príspevok medzi nich delí podobne ako v EP, viac). Tri kancelárie poslanca EP, ktoré Richard Sulík na Slovensku má, platí dokonca z vlastných, súkromných peňazí. Ostatných osem europoslancov v článku spomenutých nebolo, zrejme sa na zaslanie odpovedí do redakcie vykašlali.
Celkom dobrý tip na karikatúru – tak si povedal karikaturista SME Mikuláš Sliacky. A maľoval. Naivný čitateľ by logicky očakával, že to „kúpi“ Beňová s Glváčom, ale nie. Oni nie. Nafasoval to kolega Sulík. Karikaturista ho nazval Riško Podržbalónik, ktorý má jedenásť Podržtašiek. Ešte teraz mám modré stehná, ako som sa narehotal!
Neviem sa zmieriť so záverom, že Peter Schutz je na SaS vysadený za pád vlády Ivety Radičovej, na ktorý má diametrálne odlišný názor ako my. Neviem sa zmieriť s tým, že humor ostrieľaného karikaturistu je vedený tým, že SaS a jeho predsedu osobne nemusí. Na FB svoju animozitu dáva nezakryte najavo. Zdá sa mi to také nízke a banálne. Naivne si totiž myslím, že profesionál by sa mal odosobniť od svojich pocitov. Viem, je to ťažké. Napríklad ja teraz bojujem s myšlienkou, že prestanem kupovať miestami stále veľmi kvalitný denník SME, lebo karikaturista Sliacky kedysi kreslil pre komunistický Roháč. Je to poriadne stupídny argument, všakže? Ach, tie pocity!