Liberálny boh mi je svedkom, že nemám veľké uši

Autor: Ľubomír Galko | 18.9.2015 o 1:15 | (upravené 18.9.2015 o 10:03) Karma článku: 13,20 | Prečítané:  3305x

 „Liberálny boh“ mi je svedkom, že sa nechcem stále zaoberať minulosťou. Chcem už hľadieť do budúcnosti a odvádzať konštruktívnu robotu. Som spoluautorom nového reformného ekonomického programu SaS s názvom Agenda 2020.

Spracoval som v ňom kapitolu boja proti korupcii. To bola a zostáva mojou hlavnou agendou, prečo som vstúpil do politiky. Okrem toho sa venujem aj iným témam, či už ako tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť bezpečnostným otázkam, alebo napríklad, vzhľadom k mojej praxi, aj poľnohospodárstvu a potravinárstvu. Tiež pomáham ľuďom, ktorí sa na mňa obrátia, a nie je ich málo, samozrejme len tam,  kde im pomôcť viem. Svoju robotu si robím poctivo  a moje úmysly vždy boli a aj budú čestné. Avšak - niečo sa v uplynulých týždňoch prihodilo. A niekto ma tu takmer 4 roky predtým špinil a dnes mlčí. Tak preto toto pomerne dlhé zamyslenie.

Sedím a a už dlhú chvíľu pozerám na rozhodnutie dozorujúceho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorým zastavil trestné stíhanie bývalého riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva /VOS/ Pavla Brychtu, obvineného zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzej veci. A zároveň s údivom sledujem, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadali médiá.

Bývalý riaditeľ VOS Pavol Brychta bol obvinený z toho, že vraj na môj pokyn nasadil na redaktorov Pravdy informačno – technické prostriedky /ITP/ na základe vymyslených dôvodov, ktorými oklamal sudcu, ktorý schvaľoval jednotlivé žiadosti.

Jozef Čentéš na 31 (!) stranách obvinenie dokonale vyvrátil a vysvetlil to tak podrobne a polopatisticky, že to musí chápať úplne každý. Napriek tomu novinári, včítane tých, ktorí o tom najviac informovali, to stále nechápu, alebo nechcú pochopiť. Takže najprv stručne k dôvodom, ktoré dozorujúci prokurátor Čentéš uviedol - prečo bolo všetko v súlade  so zákonom.

1) Bývalý riaditeľ VOS Pavol Brychta vo výpovedi poprel, že by si  vymýšľal nejaké dôvody a stále tvrdil, že cieľom nasadenia odposluchov bolo zistiť, ktorý sabotér z radov dôstojníkov VOS vynáša von utajované informácie. Uviedol, že on ako riaditeľ VOS jednotlivé prípady ani nemal na starosti, len schvaľoval žiadosti, operatívna činnosť bola totiž viacúrovňová. Toto jeho tvrdenie podporili všetci vypovedajúci svedkovia z VOS.

2) Redaktorka Pravdy Vanda Vavrová – známa ako „Bejby“ priznala, že bola kontaktovaná dôstojníkom VOS, ktorý ju upozornil, aby s manipuláciou s utajovanými skutočnosťami prestala, keďže porušuje zákon o ochrane utajovaných skutočností; napriek tomu v tejto činnosti pokračovala ďalej.

3) Potvrdilo sa, že Vanda Vavrová naozaj disponovala citlivými informáciami z VOS – na základe jej článkov, ale aj otázok, ktoré mailovala na ministerstvo obrany.

4) Skutočnosti, uvedené v bodoch 1 až 3, boli známe aj sudcovi, ktorý žiadosti o nasadenie odposluchov aj na základe týchto dôvodov bez akýchkoľvek pochybností schválil.

5) To, že dokumenty z VOS niekto naozaj kradol a vynášal von, po vypuknutí kauzy potvrdil aj Robert Kaliňák, známy ako „Kali“, ktorý vypovedal, že si ich „našiel v pošte“.

6) To, že dokumenty z VOS naozaj niekto kradol a vynášal von a takto sabotoval činnosť VOS, potvrdila po vypuknutí kauzy aj bývalá premiérka Iveta Radičová, ktorá vypovedala, že v deň, keď sa kauza prevalila, jej boli „niekým doručené“ – skôr ako sa zjavili v médiách.

7) Všetci vypovedajúci svedkovia včítane Brychtu potvrdili, že som vtedy ako minister obrany nevydal ani jediný pokyn k nasadeniu odposluchov. Až na jedného svedka, ktorý vypovedal, že mu nejaký kamarát hovoril, že počul od kamoša, že v niektorých prípadoch som tak vraj spravil. Keďže na jeho tvrdenie sa nepodarilo získať žiaden priamy dôkaz, jeho svedectvo prokurátor Čentéš vyhodnotil ako „dôkaz z počutia“, ktorý nebol verifikovaný žiadnym priamym dôkazom.  Navyše tento jediný svedok svoju výpoveď neskôr pozmenil a taktiež potvrdil, že všetky odposluchy sa nasadzovali vždy na základe získaných operatívnych informácii a po viacúrovňových poznatkov zdola.

Za tohto stavu (body 1 až 7) bolo podľa záverov dozorujúceho prokurátora úplne logické a oprávnené a zákonné to, že boli na podozrivé osoby z redakcie Pravdy a so súhlasom oprávneného sudcu nasadené ITP.

A teraz sa pozrime, ako sa s týmto rozhodnutím dozorujúceho prokurátora vysporiadali zástupcovia médií .

1) Redaktor Igor Stupňan z Pravdy vo svojom článku zatajil, že boli zastavené práve prípady, ktoré sa týkali redaktorov Pravdy. Odignoroval všetky logické argumenty dozorujúceho prokurátora  a naďalej písal niečo o protizákonnom odpočúvaní. Dokonca bol taký vtipný, že vyslovil ľútosť nad nevinnými ľuďmi, ktorých súkromie sa dostalo na internet - akoby práve redakcia Pravdy nebola tá, ktorá hojne utajované skutočnosti zverejňovala. Namiesto toho, aby ich odniesla tam, kam mala – na políciu alebo na NBÚ. Taktiež písal niečo o monitorovaní bývalej premiérky a akcii Dáma - aj keď tu nesmelo radšej dodal, že takýto spis sa na VOS nenašiel. Znovu písal o nejakých vykonštruovaných dôvodoch odpočúvania. Priestor na vyjadrenie dal aj ministerstvu obrany, ktoré nezabudlo pripomenúť, že Jozef Čentéš bol počas vlády Ivety Radičovej kandidátom SaS na funkciu generálneho prokurátora. To, že prípad údajného nezákonného odpočúvania si na dozorovanie nevybral sám, ale mu bol pridelený nadriadeným, potom, ako ho dozorovali prokurátori Trnka a Kozolka, už zamlčal.

2) Komentátor Peter Javurek z Pravdy vo svojom komentári prskal ako prskavka. Taktiež sa nevenoval tomu, že zastavené boli skutky, týkajúce sa výlučne novinárov z Pravdy, ale plietol do toho sekretárku, kamionistu, úradníčku, skrátka skutky, o ktorých sa  dodnes vôbec ešte nerozhodlo. Evidentne je „Pravďákom“ pravda o ich redaktoroch, u ktorých sa naozaj potvrdilo, že podozrenia z páchania ich protizákonnej činnosti stáli na dobrých základoch,  mimoriadne nepríjemná. Dokonca tak, že balamútia svojich čitateľov.

3) Redaktor SME Matúš Burčík svoj článok nespracoval tak tendenčne ako redaktori Pravdy, ale napriek tomu povrchne a čiastočne nekorektne. Mohol si odpustiť formuláciu „Čentéš uveril Brychtovi“, lebo dozorujúci prokurátor tu nie je na to, aby niekomu veril alebo neveril, ale na to, aby vyhodnocoval dôkazy. Nezabudol pripomenúť že bývalý riaditeľ VOS Brychta bol obvinený, že konal na na môj pokyn; ale kľúčová informácia, že vyšetrovanie ukázalo a svedkovia a aj samotný Brychta potvrdili, že som  žiadne pokyny na odpočúvanie nevydával, sa  mu už do článku akosi nezmestila. 

4) Komentátor SME Peter Schutz buď uznesenie nečítal alebo mu nerozumel alebo ho odmietol akceptovať. Inak by vo svojom komentári nenapísal, že „stíhania pokračujú v piatich prípadoch“, čo nie je pravda, v piatich práve bolo trestné stíhanie zastavené. Odpočúvanie novinárov nazval okrem narušenia súkromia dokonca útokom na slobodu tlače, pričom vyhlásil, že sa na tom zhodnú všetci novinári „bez ohľadu na to, za ktorú stranu či ktorého oligarchu kopú“ (!). To znamená, že ak by o tom rozhodoval Peter Schutz, teroristom, špiónom  a mafiánom by bolo radosť na Slovensku žiť, stačilo by im vybaviť si novinársky preukaz. Opäť písal niečo o sledovaní ľudí, ktoré z hľadiska pôsobnosti služby nemalo žiadne opodstatnenie, o prekročení červenej čiary, o fiktívnych dôvodoch a legendách, vešaných na nos sudcom, ktorí vydávali povolenia od buka do buka. Dokonca napísal taký nezmysel, že slobodne šíriť informácie má právo aj „Bejby“, ešte aj keď ju osobne riadi „Kali“. Teda podľa neho zverejňovať utajené informácie, ktoré sa ku novinárovi dostanú evidentne páchaným trestným činom dôstojníka VOS, je v poriadku, ale nasadenie ITP na novinára, ktorý to robí, je ilegálne. Prazvláštna logika. Takto sa devalvovať – na to musí mať človek talent. 

5) Denník N venoval informácii o zastavení trestného stíhania len mikroskopický priestor v správe v rubrike „minúta po minúte“, kde zhrnul len to, čo sa písalo v Pravde. Zároveň nezabudol uviesť stanovisko Glváčovho komunikačného odboru, ktorý uviedol, že, citujem : „dozorujúcim prokurátorom v kauze odpočúvanie je nominant predchádzajúcej vlády na funkciu generálneho prokurátora. Čiže tej vlády, ktorej súčasťou bola aj strana SaS a pán Galko, za ktorého sa odpočúvanie realizovalo. Zastavenie stíhania nás preto neprekvapilo.“ To, že prípad odpočúvania si Čentéš nevybral sám, ale mu bol pridelený nadriadeným, Denník N, rovnako ako Pravda, neuviedol. Novinárka Monika Tódová, ktorá sa kauze venovala počas uplynulých 3,5 roka pomerne často, hlavne, keď pôsobila v redakcii SME, ale aj neskôr - v Denníku N, pričom v každom článku nezabudla zdôrazniť, že exminister Galko zatiaľ obvinený nie je, zastavenie trestného stíhania komplet odignorovala. Čitatelia už jej nestáli za to.

6/ Téme zastavenia stíhania sa vo svojich článkoch venoval aj portál Aktuálne.sk a týždenník Plus 7 dní. Niektoré fakty opomenuli, ale v zásade dôvody zastavenia stíhania popísali. Nespomínam si, že by sa server Aktuálne.sk kauze počas uplynulých 3,5 roka venoval a týždenník Plus 7 dní dokázal „neblázniť“ ani v tom pamätnom období v novembri 2011, keď po vypuknutí celého cirkusu „kauze“ venoval dva články – v jednom spravil so mnou rozhovor a v druhom sa venoval téme vo svojom komentári šéfredaktor Luknár  a odvtedy o nej nepísal.

Dve bulvárne médiá, Pluska a Nový čas, tému úplne odignorovali. Nedokázali prekročiť svoj tieň, napriek tomu, že Pluska len nedávno písala, že som ako minister chcel odpočúvať aj vlastných kolegov, voči čomu som vážne ohradil. Nový Čas na jeseň 2011 exkluzívne popri Pravde prinášal takmer všetky informácie. Stačí pripomenúť dezinformáciu o odpočúvaní, ktorá bola neskôr „zjemnená“ na „monitorovanie“ vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Tento výmysel , ktorý vraj bol zrealizovaný a zadokumentovaný v spise s názvom „Dáma“ a nebolo na ňom pravdivé ani písmenko, pustil do obehu vtedy práve Nový čas. Napriek tomu, že sa kontrolou, ktorú vykonali poslanci brannobezpečnostného výboru na VOS preukázalo, že akcia Dáma nikdy neexistovala, ani jedno z týchto dvoch bulvárnych médií nikdy túto informáciu nezverejnilo.   

Mlčia aj šéfredaktori piatich redakcií (SME, Pravda, Nový čas, Plus jeden deň a Hospodárske noviny), ktorí 23.11.2011 označili nasadzovanie ITP na novinárov za neprípustné a vyjadrili solidaritu s odpočúvanými žurnalistami slovami, citujem „... Dotknutí kolegovia a médiá budú mať vždy našu podporu pri vykonávaní svojej práce. “Veľmi by ma zaujímalo, či majú túto podporu oní žurnalisti ešte aj dnes a ak áno, o čo ju opierajú.

Televízie o danú tému ani neškrtli, napriek tomu, že za uplynulých 3,5 roka odohrali o nej snáď stovky reportáží a ku každej novej informácii i dezinformácii, hoc aj marginálnej, ma ťahali pred  kameru ako cvičeného medveďa: aha, vážení diváci, to je on ten zlý! Hlavne TA3 bola počas tých troch rokov v tom mimoriadne aktívna. Ako slúžka moci.  

Áno – je stále možné, že generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý bude rozhodovať o prípadných sťažnostiach dotknutých osôb sa zachová podobne nekorektne ako Trnka a rozhodnutie dozorujúceho prokurátora zruší, aby mohli smeráci za pomoci vybraných médií kauzu ťahať až do marcových parlamentných volieb. A možno to nakoniec celé „dokope“ až pred súd. Avšak to, že som s odpočúvaním nemal „ani ťuk“, je na základe výpovedí svedkov a záverov Jozefa Čentéša, jasnejšie než slnko na letnej oblohe.

Tí s dobrou pamäťou si určite dobre pamätajú, že vtedajšia Dzurindova podržtaška z SDKÚ, predseda brannobezpečnostného výboru Martin Fedor, sa v tých časoch správal ako vzorný Kaliňákov pudlík. Tajtrlíkoval pred kamerami s tvrdeniami, že prichádzalo k „masívnemu nelegálnemu odpočúvaniu“, „masívnemu kopírovaniu žiadostí“, „mnohopočetnému zavádzaniu sudcov“, vraj sa „chcel mazať odpočúvací systém“ a podobné bohapusté lži. Pred vyšetrovateľom už taký frajer nebol, z uznesenia vyplýva, že nezopakoval ani jediné obvinenie, ktoré systematicky púšťal do médií. Naopak, vypovedal, že ani v jednom spise, ktorý na poslaneckom prieskume ako predseda brannobezpečnostného výboru skúmal, nechýbal súhlas sudcu ani odôvodnenie žiadosti o nasadenie ITP. Normálny hnus. Dnes táto čerstvá akvizícia strany Sieť mlčí, čo je však pochopiteľné. V tomto prípade je sebareflexia totiž nemožná. On vie, prečo to robil, ja viem, prečo to robil a on vie, že ja to viem. A nebol v tom len ten MOKYS a PIBS.

Bývalá premiérka Iveta Radičová do tejto chvíle nenašla odvahu vyjadriť sa, čo teraz s jej výrokom o neprípustnosti legálneho odpočúvania novinárov a ani odvahu sa mi ospravedlniť.

Toľko k jednej kauze. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?