A rovnako to dopadne aj s utečencami. Na Slovensku vzniknú len ďalšie getá, plné frustrovaných ľudí. Utečencov, putujúcich po EÚ z krajiny do krajiny, nerešpektujúcich zákony žiadnej z krajín, v ktorej sa momentálne nachádzajú, pokladám za ilegálnych ekonomických imigrantov, nie za vojnových utečencov. Navyše, keď vidím, čo sa deje v Nemecku, vo Francúzsku alebo vo Švédsku, niektorých z nich pokladám pre Slovensko za bezpečnostné riziko. Som presvedčený, že môj postoj je legitímny, aj keď zaň sem-tam nafasujem takýto nekorektný blog.
Mimochodom, prirovnávať mňa k Robertovi Ficovi, pri mojom známom postoji k nemu, na to naozaj treba mať určitú dávku fantázie. Je pravda, že som voči nemu vo výhode, lebo vyskakuje teraz zbytočne. Bol to totiž práve on spolu s Mečiarom, Slotom a Bugárom, ktorí pretlačili v 2008-om Lisabonskú zmluvu, ktorá obmedzila suverenitu Slovenska aj v citlivej otázke azylovej politiky a teraz pri povinných kvótach žneme výsledky tohto rozhodnutia. Bélovi Bugárovi to neškodí, on je konzistentný a aj dnes trvalé umiestnenie utečencov a imigrantov na Slovensku k nám nalinkované z Bruselu otvorene podporuje, ale premiér (a čiastočne aj Andrej Danko z SNS) vyzerá so svojim spravodlivým hnevom na rozhodnutie Bruselu trápne. Ale o inom som chcel.
Patrím k tým, ktorí tvrdili, že by bolo správne prihliadať na názor obyvateľov Gabčíkova, keď odmietli umiestnenie utečencov v ich meste a vyjadrili ho v referende. Vtedy som navrhol, aby boli „rakúski“ žiadatelia o azyl umiestnení v niektorých opustených vojenských objektoch, ktorých majú OS SR dostatok po celom Slovensku. U smeráckej vlády sa to nestretlo s pochopením a títo ľudia sú už v Gabčíkove napriek tomu, že je to zrejme v rozpore s vnútorným právom SR. Kedy sa ale smeráci starali o dodržiavanie zákona, že áno...
V týchto dňoch sa ale dozvedáme že Ministerstvo vnútra pred pár dňami vyhlásilo súťaž na nákup 560 nafukovacích stanov s príslušenstvom za 14 miliónov eur a pripúšťa aj ich použitie na „núdzové ubytovanie osôb“ v súvislosti s migračnou krízou. Nuž, toto sa mi vidí ako kamufláž. V minulosti sa na Slovensku zdržovalo oveľa viac utečencov ako dnes a žiadne stany sme nepotrebovali. Skôr si myslím, že ide o kšeft a snahu do marca 2016 ešte podojiť eurofondy zo strany smeráckych kleptomanov. Som totiž presvedčený, že vždy je humánnejšie, keď sú ľudia najmä v zimnom období ubytovaní v budovách ako stanoch. Apropo, na aký nával utečencov sa ministerstvo vnútra vlastne pripravuje? Veď sem žiadni vraj nechcú ísť.
Náš návrh s opustenými vojenskými objektmi niektorí ľudia aj mimo Smeru nazvali nehumánnym. Dokonca padali silné slová ako koncentračné tábory. Zaujímalo by ma, čo títo kritici hovoria teraz na stany. Každopádne kradnúť a kupovať zbytočnosti a využívať k tomu aj migrantskú krízu pokladám za mimoriadne cynické. Celý tender je len a len niekoho kšeft.
Na záver odkaz pre tých, čo by ma chceli obviniť z necitlivosti alebo nedostatku humanizmu: Obdivujem dobrovoľníkov, čo chodia nezištne a obetavo pomáhať do Chorvátska, Srbska, Slovinska, častokrát za vlastné peniaze a vážim si ich. Lebo to sú ľudia, ktorí reálne pomáhajú. Ženám, rodiacim priamo na poli, deťom, klepotajúcim sa zimou a moknúcim v daždi. Myslím si, že týmto trpiacim ľuďom by sme mali pomôcť aj organizovane ako Slovensko. Poslať dobrovoľnícke a záchranné tímy, dať im najesť, napiť. Poslať lieky - aby nabrali sily. Samozrejme, až na základe žiadosti, ak taká príde a čudujem sa, že sa Chorváti, Srbi, či Slovinci na nás ešte oficiálne neobrátili a len chaosia.
Po tejto krátkodobej pomoci je treba následne týchto ľudí vrátiť do ich domovskej krajiny, pokiaľ tam nie je vojna alebo ich presunúť do táborov mimo EÚ, pokiaľ u nich vojna je alebo ak nevieme v úvodný moment zistiť, odkiaľ vlastne sú. Tam, mimo územia EU je potrebné zrealizovať poctivý azylový proces. Postoj a riešenia SaS, týkajúce sa migrantskej krízy sú popísané v našej pozícii a vo volebnom programe SaS, časti Vnútro – Azylová politika.
