Glváč, Kaliňák a ďalší majú strach, že skončia vo väzení

Autor: Ľubomír Galko | 6.5.2016 o 10:02 | (upravené 6.5.2016 o 18:56) Karma článku: 12,87 | Prečítané:  7256x

Skutočným dôvodom odmietnutia mojej nominácie do komisie, ktorá bude kontrolovať nasadenie informačno – technických prostriedkov (ITP, hovorovo odposluchov) je strach páchateľov z radov politikov z ich možného odhalenia.

Tvorí sa kontrolná komisia

Novotvoriaca sa komisia na kontrolu odposluchov by sa mala skladať z 8 ľudí – 3 poslancov z koalície, 3 z opozície a 2 odborníkov z externej bezpečnostnej komunity. Po jednom poslancovi z koalície a opozície má nominovať brannobezpečnostný výbor, výbor na kontrolu činnosti SIS a výbor na kontrolu činnosti VS. V poslednom menovanom výbore sa opozícia dohodla na mojej nominácii.  Ako jediný zo všetkých šiestich členov opozície mám skúsenosti s bezpečnostnou problematikou v pozícii bývalého ministra obrany. Navyše - situácia z jesene 2011, keď sa udiala záležitosť s tzv. odpočúvaním novinárov (niektorí tvrdia, že to bola „Galkova kauza“, niektorí, že komplot voči Galkovi, k tomu sa ešte dostanem) ma prinútili venovať sa problematike nasadzovania ITP detailne a dnes si trúfam povedať, pri všetkej úcte ku kolegom, že ju ovládam aj z legislatívneho aj odborného hľadiska výrazne viac ako ktokoľvek iný. 

 

Kontrolovať by mali tí, čo majú skúsenosti

Poslanci koalície už dvakrát zablokovali v našom výbore moje zvolenie napriek tomu, že ústami podpredsedu výboru smeráka Bučeka (bude o ňom ešte reč) mi pred nomináciou deklarovali podporu. My – opozícia - sme za ich nominanta, bývalého ministra obrany Glváča, všetci zahlasovali napriek tomu, že naše hlasy nepotrebovali, majú totiž vo výbore väčšinu.

Ako dôvod môjho odmietnutia koalícia uviedla, že som musel odísť z rezortu za „nelegálne odpočúvanie novinárov, sekretárky, a bohvie koho ešte a nemám morálne právo byť v komisii" (Kaliňák), vraj som „bezpečnostné riziko, lebo som niekam nosil nejaké prepisy“ (Glváč) a „dať ma do komisie je nerozumné, a preto za to nebudú nikdy hlasovať“ (Šebej).

 

Pozri, kto to hovorí

Na jednej strane je doslova až tragické, že ma kádruje Martin Glváč. Ten Glváč, ktorý je známy svojimi stykmi s bratislavským podsvetím a mafiánom Svobodom, ako aj tým, že ako člen pozemkovej mafie obral ľudí na Čiernej vode o pozemky a ktorý by podľa mňa mal sedieť vo väzení za zmarenie vyšetrovania tunelovania VSS počas prvej Ficovej vlády. Kádruje ma František Šebej, ktorý ešte niekoľko dní po voľbách, keď už bolo dávno všetko upečené, verejne vyhlasoval : "Neblbnite, so žiadnym Smerom nepôjdeme" a následne vliezol Kaliňákovi a Blahovi do postele so slovami : "Dúfam, že Smer už nebude toľko kradnúť." A kádruje ma Robert Kaliňák, ktorý je podozrivý, že bol členom organizovanej "vratkovodépéháčskej" mafie. A jeho možná účasť na tomto zločine má byť podchytená práve v realizovaných odposluchoch, čiže je dohľadateľná – aj k tomu sa ešte vrátim.

 

Argumenty odmietnutia stoja na vode

Po prvé – s nasadzovaním ITP v roku 2010-2011 som nič nemal, nevydal som jediný pokyn alebo rozkaz, VOS konalo autonómne, vypovedali tak všetci svedkovia. Toto sú známe skutočnosti a sú popísané aj v uznesení o zastavení trestného stíhania v tých najcitlivejších prípadoch, týkajúcich sa odpočúvania novinárov, za ktoré mi Iveta Radičová odobrala poverenie viesť rezort. Toto rozhodnutie prokurátora Čentéša potvrdil aj generálny prokurátor Čižnár cez svojho námestníka Šufliarskeho, keď všetkým novinárom ich sťažnosti voči zastaveniu stíhania odmietol. A uvedení dvaja páni (obzvlášť Čižnár ako nominant Smeru) mi určite nemajú dôvod nadŕžať. Kto chce vedieť viac, tu je link.

Po druhé – nikdy som nebol stíhaný, ani obvinený, aj keď sa smerácky nohsled, bývalý generálny prokurátor Trnka, o to všemožne snažil. Som presvedčený, a mnohé informácie, ktoré mám, tomu nasvedčujú, že v mojom prípade išlo o politickú popravu nepohodlného ministra, ktorý začal trhať špinavé biznisy zbrojárskej loby napojenej na SDKÚ a Smer-SD. Hovorím napríklad  o Mokyse, Vojakovi 21. storočia, gumených člnoch bez motorov, nekompletných tempestovaných počítačoch. To všetko za ťažké milióny až miliardy.  „Kauza odposluchy“ ako spravodajská hra bola starostlivo pripravená a zrealizovaná. Verím, že dôstojníci, ktorí boli  vo veci odpočúvania novinárov zbavení obvinenia, budú očistení aj od zostávajúcich skutkov. Oni boli totiž použití len ako prostriedok na moju politickú diskreditáciu v tom čase. 

Po tretie – len minulý rok mi skončila najvyššia bezpečnostná previerka na stupeň „Prísne tajné“, ktorú som si dal reálne spraviť ešte v roku 2010 ako minister. Na rozdiel od mnohých politikov, ktorí využívajú previerku „zo zákona“, čo znamená, že sa na nich hľadí, akoby ju mali, aj keď ju reálne nemajú. Nemôžem byť žiadne bezpečnostné riziko za niečo, čo sa udialo v rokoch 2010-2011, lebo inak by mi previerku už dávno NBÚ odobral. Nehovoriac o tom, že som bol NR SR zvolený na začiatku tohto obdobia do pozície predsedu výboru na kontrolu činnosti NBÚ, a z titulu tejto funkcie sa oboznamujem určite s výraznejšou škálou utajovaných skutočností, ako je úzka skupina informácií, ku ktorej by som sa dostal pri kontrole nasadzovania ITP.

Po štvrté - členovia komisie nebudú mať žiadne exekutívne právomoci, to znamená, že nebudú mať žiaden dosah na to, na koho odposluchy môžu byť nasadené a na koho nie. Budú toho však vedieť pomerne dosť skontrolovať. Nebudú môcť síce informácie zverejniť napríklad prostredníctvom médií, budú však môcť konať inak – napríklad môžu podať trestné oznámenie. A moje doterajšie tri desiatky trestných oznámení, ktoré som podal, odkedy som v politike (a niektorí ľudia sú už aj obvinení, resp. odsúdení), nasvedčujú tomu, že by som pri akomkoľvek podozrení neváhal ani minútu.

 

A tam je pravý dôvod a obavy vyššie spomenutých ľudí, ktorí poslancov priviedli až k môjmu rezolútnemu odmietnutiu.

 

Z čoho má strach Glváč

Bývalý minister Glváč so svojím dnes už bývalým riaditeľom Vojenského spravdajstva Skuhrom sú vážne podozriví, že zmarili vyšetrovanie smeráckej megakauzy tunelovania Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády. Okrem toho som dostal už v minulosti informácie, že za ministrovania Glváča sa nasadzovali odposluchy na zamestnancov ministerstva v rozpore so zákonom. Ak by ma pustili ku kontrole, viem presne, kam sa mám pozrieť a čoho sa  mám dožadovať, aby som tieto aj iné informácie, týkajúce sa Glváča a jeho údajných špinavých metód, aspoň čiastočne preveril. Panické odmietanie mojej osoby v komisii z jeho strany a zároveň to, že Glváč do nej nanominoval samého seba, umocňujú jeho rolu politika, ktorý  má čo skrývať. Podotýkam, že do brannobezpečnostného výboru sa Glváč ako bývalý minister obrany nenanominoval (!), do výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva však áno.

 

Z čoho má strach Kaliňák a Buček

V týchto dňoch rezonuje kauza „vratkomafie DPH“, v ktorej lietajú okrem smeráckeho poslanca Kubánka aj bývalý minister dopravy Počiatek, terajší minister vnútra Kaliňák a bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra Buček. Ich účasť na tomto zločine majú potvrdzovať okrem výpovede obvineného člena podvodníckej skupiny Chovanca aj niektoré odposluchy. Mali sme k tomu zvolaný aj mimoriadny brannobezpečnostný výbor. Koalícia presadila, že bude utajený. Kaliňák nám na ňom prečítal niekoľko dokumentov, týkajúcich sa určitých odposluchov, ktoré mali dokazovať jeho aj Bučekovu nevinu. Buček k tomu spravil srdcervúci výstup. Dokonalé divadielko, pekne zinscenované, ktoré dokonca na niekoľkých poslancov opozície (pri všetkej úcte k nim, menej skúsených) čiastočne zabralo. Aspoň taký som mal pocit. Lenže ja presne viem, aké kroky by som spravil a aké dokumenty by som si pýtal na kontrolu, aby som preveril Kaliňákove a Bučekove tvrdenia, ak by som bol v danej komisii. V tej, do ktorej ma Kaliňák a Buček nechcú pustiť. Ak by boli páchateľmi, nesprávali by sa inak.  

 

Dovysvetlenie Bélovi Bugárovi

Keď sme riešili po mojom prvom odmietnutí vo výbore na poslaneckom grémiu vzniknutú situáciu, Béla Bugár sa vyjadril v tom zmysle, že za mňa zalobuje, ale očakáva odo mňa, že „nebudem im stále dávať facky medzi oči“, rozumej, že stlmím kritiku koalície. Sú na to niekoľkí svedkovia. Na druhý deň mi oznámil, že ma nepodporia, lebo som opäť vo faktických poznámkach v rozprave kritizoval stranu Most a Sieť. Toto mi opäť povedal v prítomnosti niekoľkých svedkov. Následne som na tlačovej besede tieto skutočnosti zverejnil a nazval som ponuku od predsedu Mosta „ponukou špinavého biznisu“. Ten sa urazil a označil ma v médiách za „klamára a zlého človeka“.

Možno som použil tvrdé slová, možno som mal „špinavý biznis“ nahradiť slovným spojením „neprijateľná dohoda“. Ak v tom je problém, nech sa pán Bugár na mňa nehnevá, ospravedlňujem sa. Ale skôr ako výčitky na môj tvrdší slovník, na ktorý mám napokon dobré dôvody, by som od strán Sieť a Most očakával rovnakú solidaritu, ako mi prejavili opozičné strany. Nie, nebojte sa, nie som naivný. Viem, s kým mám dočinenia. So stranou Smer-SD a jej trestuhodne lojálnymi koaličnými minipartnermi. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?