Je to veľmi zlý pocit, keď vám v pokojný nedeľný večer zaparkujú na ulici pri dome dve autá s tmavými sklami, jedno na hornom, druhé na dolnom konci. Vnútri sú prikrčení šoféri a vy neviete, čo sa deje. Nevedia to ani vaše deti, ktoré prichádzajú domov. Následne vás začnú atakovať novinári z viacerých redakcií s presne rovnakými otázkami. Zrazu nie je problém zohnať si mobilné telefónne číslo na ministra obrany, napriek tomu, že ten im ho nikdy nedal.
Aj v tých autách vonku na ceste boli novinári. Dvaja z „privilegovanej vrstvy". Čakali na moju reakciu, čakali, že po tých otázkach vybehnem zdesený z domu a oni budú mať unikátny záber. Veď unikátne zábery predávajú.
Ďalšie dva dni sa novinári predbiehali v tom, kto viac spochybní moje rozhodovanie. Svoju príležitosť kopnúť si využili samozrejme aj presluhujúci politici. Fico, Figeľ, Bugár, Dzurinda - všetci v jednom šíku. Neuveriteľne rýchlo konala aj premiérka. Bez náznaku vyšetrovania a možnosti akejkoľvek obhajoby. O mojom odvolaní som sa dozvedel z médií, mohla poslať aspoň sms. Čo na tom, že sa postupne ukázalo, že na všetko bol súhlas sudcu; že utajované informácie naozaj unikali aj do redakcií; že Pravdu naozaj do veľkej miery riadil Robert Kaliňák; že sa škandalózne vyhrážal redaktorkám a že redakcia ten špinavý komplot rozbehla. Cieľ bol splnený a minister bol fuč.
Po preverovaní biznisov a zmlúv Ficovej vlády postupom času na ministerstve obrany prišlo na rad aj obdobie vlády Mikuláša Dzurindu. Vtedy tlak zosilnel. Odkazy a priateľské výzvy pribúdali. Aby som s tým okamžite prestal.
Neustál som to, súper bol prisilný. Ale ani teraz by som nekonal inak. Ako povedal Richard Sulík, chliev sa nedá vyčistiť vatovými tyčinkami. Keď rúbete les, lietajú aj triesky. Som presvedčený, že to malo zmysel a verím, že sa nájde ešte viac takýchto idealistických „bláznov" a spolu posunieme boj proti korupcii a za čestnejšie Slovensko ďalej.
Odpočúvalo sa vždy - za každej vlády. Za Bašku za porovnateľné obdobie napríklad takmer dvakrát viac ako za mňa. Za mňa hovoria výsledky - 14 trestných oznámení a ušetrené obrovské peniaze a zabránenie veľkým vojensko-hospodárskym škodám. Áno, aj na základe spravodajských informácii, ktoré boli získané s pomocou informačno-technických prostriedkov. Podrobnosti tu zverejniť nemôžem. Za Jaroslava Bašku podobné výsledky však neevidujem.
Ak by sa zverejnili zoznamy odpočúvaných vojenským spravodajstvom so zdôvodneniami napríklad za posledných desať rokov, mnohí by sa možno nestíhali diviť. Preto som chcel byť po príchode do parlamentu zaradený do Výboru pre kontrolu spravodajských služieb a Výboru pre obranu a bezpečnosť. Prvé, čo by som v ňom navrhol, by bolo práve to, aby sa legálnym a bezpečnosť Slovenska neohrozujúcim spôsobom odtajnili všetky zoznamy odpočúvaných spolu aj so žiadosťami za posledné tri volebné obdobia. Sú archivované. Tak by sa dalo porovnávať. A potom by Baška s Kaliňákom a ich predchodcovia možno museli vysvetľovať podstatne viac.
Do týchto výborov ma však nepustili. Tieňový šéfredaktor Kaliňák hneď protestoval - že predsa nebudem kontrolovať svoju "kauzu". Pridali sa aj niektorí politici z radov našich bývalých koaličných partnerov. Čoho sa báli? Koniec-koncov, nejdú prešetrovať moje rozhodovanie, ale postupy VOS a v tom je zásadný rozdiel. Navyše... bol by som len jeden z členov výboru. Celá situácia je o to absurdnejšia, že podpredseda Smeru, ktorý sa v priamom prenose priznal k tomu, že disponuje utajenými informáciami zo "živého" spisu, dokonca ho aj ukázal a poskytol novinárom, sedí vo Výbore pre obranu a bezpečnosť a za konflikt záujmov to nepovažuje. A evidentne ani nik iný.
Ak by cieľom nebola politická likvidácia nepohodlného ministra obrany a kompromitácia SaS, podpredseda Smeru a poslanec NR SR v jednej osobe mal ako prvý odovzdať utajované informácie na NBÚ alebo na políciu. To isté mala urobiť Pravda a aj ostatné redakcie. Úniky informácií sa mali riešiť diskrétne.
Kladiem si otázku, čo opäť spojilo koalíciu a opozíciu do jedného šíku. Rekonštrukcia vojenských zotavovní Partizán a Saratov, tender na mobilný komunikačný systém Mokys, alebo niečo, o čom sám neviem a len som sa niekde okolo toho už motal a každú chvíľu mal na to naraziť? Možno sa to nikdy nedozviem.
No jedno je isté. Tí, čo zvolili tento spôsob, brutálne poškodili kontrarozviedku. V budúcnosti spravodajskí dôstojníci legálne a legitímne zdôvodnené odposluchy možno radšej nenasadia, aby si nespálili prsty. A ak si predsa len podajú na nasadenie ITP žiadosť, zvýšila sa pravdepodobnosť, že im ju sudca pre rovnakú obavu zamietne. Toto je podľa mňa z hľadiska bezpečnosti štátu, ktorý je členom NATO, asi najhorší dôsledok tejto špinavej kauzy. Na prospech mafií a tunelárov.
Prispela k tomu aj premiérka svojím výrokom, že aj legálne odpočúvanie novinárov je nezlučiteľné so zásadami a hodnotami demokratickej krajiny. Mafiánom a konfidentom cudzích výzvedných služieb si teraz stačí vybaviť novinársky preukaz.
A ešte jedno je isté. Vzhľadom k tomu, že bol na škandalizáciu zvolený takýto, pre tajné služby deštruktívny postup, je jasné, že nič iné na mňa nemali. Žiadnu korupciu, žiadne neefektívne nakladanie s verejnými peniazmi, nič. Veď toto sú veci, ktoré sa v politike využívajú k likvidácii nepohodlných.
Počas týchto dní som dostal množstvo podporných mailov a sms správ zo všetkých kútov Slovenska. Keď bolo najhoršie, čítal som povzbudzujúce odkazy manželke a deťom. Veľmi pekne vám ďakujem za podporu aj za nich.
